Dobrodružné expedície Dofáčkam a Dofákom umožňujú lepšie sa spoznať, posilňujú ich vnútornú odolnosť a pripravujú ich na život

Prečo je podľa teba dôležité, aby sa učitelia alebo ľudia pracujúci s mládežou zapojili do DofE školení Školiteľov a Hodnotiteľov Dobrodružných Expedícií?

Zúčastnil som sa ich aj ja, keď som ešte pôsobil ako pedagóg. Prinieslo mi to možnosť spoznať mladých ľudí z inej perspektívy a bol to pre mňa veľmi obohacujúci zážitok. Školenie mi daválo zmysel a myslím si, že podobný prínos môžu mať aj ďalší učitelia. Keď žiakov spoznajú mimo školského prostredia, často odhalia ich skryté záujmy a spoznajú ich svet hlbšie. Vďaka DofE sa vzťahy medzi učiteľmi a mladými ľuďmi prirodzene prehlbujú, čo je podľa mňa veľmi cenné.

Mladí ľudia majú len zriedka príležitosť zažiť situácie, kde môžu spoločne prekonávať výzvy a zároveň si budovať hlbší vzťah so svojimi učiteľmi, či Hodnotiteľmi Expedícií. Takéto skúsenosti im umožňujú lepšie sa spoznať, posilňujú ich vnútornú odolnosť a pripravujú ich na život. Myslím si, že Expedície obohacujú nielen mladých, ale aj dospelých, ktorí s nimi pracujú.

Podieľal si sa na tvorbe metodiky týchto školení. Z čoho si pri tvorbe vychádzal? Aký bol s ostatnými kolegami váš cieľ a ako ste metodiku zostavovali?

Vychádzal som najmä zo svojich skúseností z Expedícií a tiež zo zážitkovej pedagogiky. Dôležité bolo zakomponovať prvky reflexie a interaktívneho učenia. Pri úprave metodiky sme sa s kolegami snažili vytvoriť materiál, ktorý bude dlhodobo využiteľný pre školiteľov, no zároveň zachová všetok kľúčový obsah potrebný pre tých, ktorí budú organizovať Expedície s mladými ľuďmi. Hľadali sme rovnováhu medzi rozsahom školenia a tým, čo sa účastníci dokážu za dva dni naučiť.

Ako vnímaš prácu s dospelými v rámci svojej pozície školiteľa?

Baví ma, že ľudia, ktorí prichádzajú na školenia, majú chuť sa posúvať a rásť. Sú veľmi otvorení novým skúsenostiam a ochotní učiť sa. Školenia prebiehajú v neformálnej atmosfére a sú nielen informačne bohaté, ale aj dynamické a zábavné.

Aké kľúčové zručnosti si podľa teba mladí ľudia odnesú z Expedícií? Ako ich pripravujú na život?

Veľmi prínosným je samotný zážitok z DofE Dobrodružnej expedície. Mladí sa často ocitnú v prírode na dlhšiu dobu prvýkrát. Spolu si plánujú trasu, stanovujú ciele a postupne sa učia ich napĺňať. Medzi najsilnejšie zručnosti, ktoré počas DofE získajú, je schopnosť postarať sa o seba a spolupracovať v tíme, aby spoločne zvládli aj spomínaný pobyt v prírode. Tento zážitok im pomáha prekračovať vlastné hranice a posúvať svoju komfortnú zónu.

Často som vnímal, že pre mnohých účastníkov a účastníčky bolo veľkým posunom, že dokázali celý deň kráčať s batohom na chrbte a večer si svojpomocne postaviť stan. Mnohí si pred Expedíciou mysleli, že to nezvládnu. Vďaka tomuto zážitku pochopili, že sú schopní viac, ako si sami o sebe mysleli. Tento pocit si potom prenášajú aj do iných oblastí života – do štúdia, práce či osobných výziev.

Druhou dôležitou oblasťou je reflexia. Vedúci, Školitelia či Hodnotitelia učia Dofáčky a Dofákov premýšľať nad tým, čo zažili, čo im Expedícia dala a ako sa v nej posunuli. Táto skúsenosť im pomáha lepšie porozumieť vlastnému rozvoju.

A napokon je tu spolupráca – v škole majú mladí ľudia zriedka príležitosť spolupracovať v tíme tak intenzívne, ako počas Expedície. Učia sa komunikovať, riešiť problémy a fungovať v skupine, čo je pre život neoceniteľná zručnosť.

Ty si počas svojho pôsobenia v DofE absolvoval mnohé Expedícíe. Pamätáš si nejaký zážitok, ktorý ťa utvrdil v tom, že má zmysel podporovať mladých ľudí v budovaní vzťahu k prírode a v účasti na Expedíciách?

Mám viacero nezabudnuteľných zážitkov. Bol som na Expedíciách s deťmi z rómskeho prostredia aj so študentmi z výberového gymnázia. Najväčší význam však pre mňa mal pobyt v prírode s deťmi zo znevýhodneného prostredia. Expedícia bol pre nich silný a výnimočný zážitok. Na druhej strane, pre študentov z gymnázia to bola príležitosť naučiť sa fungovať s obmedzenými možnosťami a uvedomiť si, že si často vystačia s menej, než by si mysleli. V oboch prípadoch som videl, ako ich táto skúsenosť posunula, a to posilnilo moju motiváciu v tejto práci.

Aj Tvoja dcéra je Dofáčka. Ako sa pozeráš na program DofE z pohľadu rodiča?

Zatiaľ to vnímam tak, že je zaneprázdnená – má DofE, pripravuje sa na prijímačky, čaká ju monitor. Sledujem, ako sa snaží všetky tieto povinnosti zosúladiť a zvládnuť. Ešte neviem povedať, ako ju to ovplyvní dlhodobo. Som zvedavý, čo na to povie neskôr.

V DofE si vybrala aktivity, ktoré pre ňu nie sú jednoduché. Vnímam však, že sa učí prekonávať samú seba – aj keď sa jej niečo nechce robiť, má záväzok a dokončí to. A práve toto považujem za dôležitý prínos programu DofE.

Vidíš v programe nejaké ďalšie benefity, ktoré mladí ľudia počas svojej DofE cesty získavajú?

Myslím si, že DofE pomáha mladým posilňovať cieľavedomosť. Učí ich pracovať na sebe a uvedomiť si, čo ich v živote baví a v čom sú dobrí. Program ich vedie k stanovovaniu si cieľov a k ich dlhodobému dosahovaniu, čo je zručnosť, ktorú v škole často nezískajú. Práve táto schopnosť vytrvať v práci na svojich cieľoch je podľa mňa nesmierne cenná – nielen počas štúdia na vysokej škole, ale aj v pracovnom a osobnom živote.

Čo pre teba osobne znamená práca v DofE?

Pre mňa DofE znamená prepojenie s minulosťou, keď som ešte pôsobil ako učiteľ. Vtedy mi program umožnil tráviť čas so žiakmi aj mimo školských lavíc, spoznať ich z inej stránky a vidieť ich v novom svetle. Expedície boli pre mňa veľmi silný zážitok. Dnes sa venujem školeniu ľudí, ktorí ďalej odovzdávajú túto skúsenosť mladým. Cítim, že participujem na širšej vízii DofE a pomáham mladým ľuďom rásť. Osobne mi to dáva veľký zmysel.