DofE ma naučilo, že vytrvalosť a sebadisciplína sú kľúčové, ak chcem dosiahnuť svoje sny
Máriu Uličnú fascinuje história. Cesta k úspešnému dokončeniu bronzovej úrovne nebola podľa jej slov jednoduchá. Napriek všetkým prekážkam, všetky stanovené ciele splnila a teraz je držiteľkou Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu za bronzovú úroveň. Po absolvovaní Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici v Bratislave a pokračuje v štúdiu politológie na Prešovskej univerzite.
Si absolventkou bronzovej úrovne DofE. Čím ťa program zaujal a prečo si sa rozhodla zapojiť?
Zapojila som sa, pretože ma k tomu motivovala kamarátka študujúca na výške. Povedala mi, že nemôžem nečinne čakať na finančný príspevok. Ak s tým niečo neurobím, postupne prídem o dôležité motivácie v živote. Chcela som si dokázať, že vlastným úsilím získam niečo významné. DofE mi pripadalo ako dobrý štart. Zároveň ma fascinovala britská monarchia – vedela som, že Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu založil princ Philip, otec súčasného kráľa Karola III., čo ma tiež inšpirovalo.
Aké boli tvoje skúsenosti počas plnenia bronzovej úrovne? Napríklad, čo ťa motivovalo k výberu športového cieľa – chôdze?
Inšpirovala ma bývalá spolužiačka, ktorá používala krokomer a každý deň chodila na dlhé prechádzky. Povedala som si, že pohyb by pomohol aj mne, keďže mám zdravotné problémy. Zo začiatku to bolo veľmi náročné, musela som sa premáhať. Keď som ochorela a nemohla ísť von, tak som krokovala doma, nenechala som sa ničím odradiť. Stanovené ciele boli pre mňa dôležité a som hrdá sama na seba, že som ich zvládla.
Čomu si sa venovala v rámci Talentu?
Pracovala som na zlepšení svojej komunikácie a artikulácie. Pomáhali mi rečový terapeut a môj kamarát Martin študujúci na konzervatóriu. Každý týždeň sme spolu cvičili. Absolvovala som tiež stretnutia s Marekom Trubačom, niekdajším hovorcom prezidenta. Chodila som aj na dabingové lekcie, vďaka ktorým som sa výrazne zlepšila. Dnes sa už venujem aj spevu – učím sa dýchať a postupne zvládať náročnejšie piesne.
Perfektné, gratulujem, artikulácia ti ide veľmi dobre. Máš ju na perfektnej úrovni. Spomínala si, že sa venuješ aj spevu. Prezradíš mi viac o tejto tvojej záľube?
Navštevujem hodiny spevu na základnej umeleckej škole, kde sa zdokonaľujem v technike dýchania a učím sa jednoduchšie piesne. Keď získam viac skúseností a zlepší sa moja technika, budem môcť prejsť k náročnejším skladbám. Tie si vyžadujú prácu, ale teším sa na ne.
Aký štýl hudby máš rada, čím sa inšpiruješ?
Inšpiruje ma Justin Bieber, aj keď viem, že nie každý ho obľubuje. Pre mňa je však veľkou motiváciou. Aj vďaka nemu som začala, pretože som si uvedomila, že každý môže nájsť svoju cestu, aj keď sa na začiatku zdá, že je to ťažké.
Ako Dobrovoľníčka si pracovala v školskej kaviarni, čo ťa motivovalo k takémuto typu Dobrovoľníctva?
Keď som chodila do školy v Bratislave, objavila som kaviareň Quo Vadis. Tu ľudia pracujú dobrovoľne, bez nároku na odmenu. Ich práca ma inšpirovala, pretože v Prešove som nič podobné nepoznala. Rozhodla som sa osloviť kamaráta, ktorý pracoval v jednej z miestnych kaviarní, a opýtala som sa ho, či by som tam mohla pomáhať aspoň hodinu týždenne. Súhlasil, a tak som tam pomáhala vždy, keď som nemala vyučovanie.
Čo ťa Dobrovoľníctvo naučilo?
Vďaka Dobrovoľníctvu som určite manuálne zručnejšia. Robila som praktické veci. Dokladala som tovar, starala sa o poriadok.
Nadviazala si vďaka DofE nové vzťahy?
A koľko! :) Do kaviarne chodilo veľa študentiek. Skamarátili sme sa.
Čomu sa v súčasnosti venuješ?
Momentálne študujem politológiu na Prešovskej univerzite.
Čo ťa na politológii najviac zaujíma?
Baví ma najmä história a témy ohľadom holokaustu, socializmu a druhej svetovej vojny. Čítam knihy, pozerám historické dokumentárne filmy. Zaujal ma Denník Anny Frankovej a jej osud, dočítala som aj Mengeleho dievča. Je to nepríjemné čítanie, ale je o skutočných veciach. Holokaust sa už nikdy nemôže zopakovať.
Aké sú v súčasnosti tvoje životné plány a ciele?
Mojím najväčším a najdôležitejším cieľom je úspešne dokončiť vysokú školu, čo zahŕňa zvládnutie všetkých skúšok a povinností, ktoré ma ešte čakajú.
Prajem veľa šťastia. Opýtam sa opäť na DofE. Čo najdôležitejšie ťa program naučil?
Vďaka DofE som zistila, že sa musím spoľahnúť sama na seba. Dnes to dokážem, dokonca to považujem za jednu z najdôležitejších schopností v živote. Zároveň mi pomohol jasne si stanoviť vlastné hodnoty a ciele, ktoré ma motivovali k tomu, aby som na sebe neustále pracovala, aj v momentoch, keď som cítila únavu alebo strácala motiváciu. Tento proces ma naučil, že vytrvalosť a sebadisciplína sú kľúčové, ak chcem dosiahnuť svoje sny a napredovať.
A hodnoty? Aké hodnoty sú pre teba v živote najdôležitejšie? Čo považuješ za skutočne hodnotné?
Pre mňa je hodnotná rodina a priatelia. Sú mojou životnou oporou.
Podporilo DofE v tvojom živote tieto hodnoty?
Áno, program ma v tomto smere určite podporil. Zlepšil aj moje vzťahy s rodinou a priateľmi. Som teraz oveľa komunikatívnejšia, otvorenejšia a naučila som sa sebadisciplíne. Získala som motiváciu viac na sebe pracovať a uvedomila som si, že je dôležité byť na svoje úspechy hrdá.
A na záver by som sa ťa chcela spýtať, čo by si odkázala niekomu, kto zvažuje zapojiť sa do programu DofE? Prečo si myslíš, že je dobré stať sa jeho súčasťou?
Do programu DofE je dobré zapojiť sa, ak ste odhodlaní prekročiť hranice svojej komfortnej zóny a čeliť novým výzvam. Ak máte pocit, že vám niečo nejde alebo potrebujete nájsť cestu, ako sa zlepšiť, DofE vám ukáže smer a pomôže vám na sebe pracovať.