Lákalo ma zdokonaliť sa v aktivitách, ktoré ma bavia.
Matúš Rotbauer je študent Gymnázia Janka Matúšku v Galante. Od detstva ho bavila astronómia. V rámci svojej DofE cesty sa v tejto oblasti rozvíjal a vytvoril niekoľko astrofotografií Slnka, Mesiaca, galaxií a planét. Vďaka Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu zistil, že ho astronómia napĺňa a plánuje sa jej venovať aj v budúcnosti.
Čím ťa program zaujal?
Poznal som DofE zo školy a vedel som, že je to medzinárodný program, ktorý mi môže pomôcť v mojej budúcnosti. Zaujalo ma aj to, že je medzinárodne uznávaný a môže mi pomôcť pri hľadaní práce, ale aj pri prijímaní na univerzitu. Zároveň ma lákalo zdokonaliť sa v aktivitách, ktoré ma bavia.
V čom si sa zdokonaľoval?
V rámci Dobrovoľníctva som zbieral odpadky a pomáhal vyčistiť moje okolie. Venoval som sa zberu smetí párkrát v minulosti, takže som vedel, čo od tejto aktivity môžem čakať. Mojím cieľom bolo vyčistiť okolitú prírodu.
V Športe som sa venoval behaniu, aby som sa viac hýbal a zlepšil si kondíciu. Pred DofE som športoval málo.
Ako Talent som si vybral astrofotografiu, lebo sa ako svojmu hobby venujem astronómii. Zároveň sa zúčastňujem súťaží z oblasti astronómie. Aj v minulosti som skúšal fotiť nebeské objekty. Poznám ľudí, ktorí mi pomohli ako moji mentori a veľa som sa od nich naučil. Tesne pred DofE som si kúpil potrebné príslušenstvo na fotenie a povedal som si, prečo to neskúsiť. So svojou prácou som spokojný.
Ako si sa dostal k astronómii?
Od detstva ma bavila astronómia. Moja prvá kniha, ktorú som prečítal bol Atlas vesmíru. Pred niekoľkými rokmi som dostal menší ďalekohľad a vtedy som sa astrofotografii začal aktívnejšie venovať. Začal som navštevovať astronomický krúžok, ktorý máme u nás na škole, zapájal som sa a stále zapájam do rôznych súťaží. Nedávno som si kúpil vlastný, kvalitnejší ďalekohľad a lepšie vybavenie. Mojím cieľom bolo zachytiť Slnko, Mesiac, štyri planéty, tri galaxie, dve hmloviny, štyri hviezdokopy, jednu kométu a Mliečnu cestu.
Fotografovanie bolo náročné najmä cez zimu, kvôli zlému počasiu. Niekedy bolo takmer celý týždeň zamračené a musel som striehnuť na dobré počasie, alebo fotiť pomedzi mraky. Často som si musel zmeniť program. Ak ukazovalo, že dnes je jasná noc, nechal som všetko ostatné tak a išiel sa nachystať, lebo iný večer nemuselo byť tak jasno. Veľa záviselo od faktora, ktorý som nevedel ovplyvniť – od počasia. Keď som si vyberal cieľ, nebol som rozhodnutý, aké objekty chcem sledovať. Postupne som si určil, čo chcem zachytiť. Špeciáne som hrdý na to, že sa mi podarilo zachytiť kométu. Počas fotenia som si nebol istý jasnosťou záberov. Nakoniec sa mi astrofotografia kométy podarila. Zároveň som odfotil aj vzácny jav – polárnu žiaru.
Ako prebieha takáto aktivita?
Základom je dobré plánovanie, znalosť počasia a skúsenosti. Teraz už viem, kedy sú objekty viditeľné a vhodné na fotenie. Závisí to od mojej polohy a od ročného obdobia. Svoje poznatky som dopĺňal samoštúdiom a čítal som si rady astrofotografov. V zime síce bolo chladnejšie a horšie počasie, ale tma bola skôr a nemusel byť celú noc vonku. V exteriéri je potrebné spraviť mnoho vecí – zostrojiť si ďalekohľad, správne ho nastaviť a vybrať si objekt. Obloha sa v priebehu noci otáča (keďže sa otáča Zem), preto je potrebné mať motorček, ktorý otáča ďalekohľadom a sleduje tak objekt, alebo hviezdu. Veľa ľudí si myslí, že len zoberiem mobil, stlačím spúšť a výsledok je rovnaký, ale tak to nefunguje. Kvôli jednému záberu je v astrografii potrebné spraviť stovky až tisícky fotiek. Moja osobná štatistika je okolo dvesto záberov na jednu správnu fotku. Následne som si zábery v počítači poskladal do jednej fotografie. Pohral som sa aj s nastaveniami, aby bolo vidieť veci, na ktoré som sa sústredil.
Na ktorú fotografiu si najviac hrdý?
Asi na fotografiu planéty Jupiter, pretože to je pomerne ľahký cieľ. Dal som si na nej najviac záležať. Na mojej fotografii Jupitera naozaj veľmi pekne vidieť detaily planéty, zatiaľ čo fotky galaxií a hmlovín nie sú tak detailné. Potom som ešte hrdý na polárnu žiaru, lebo som mal veľké šťastie, že som ju zažil.
Čo ťa na astrografii najviac bavilo?
Keďže sa venujem astronómii, najviac ma baví byť pod hviezdami, sledovať ich v ďalekohľade, a hľadať ich.
Akú vlastnosť u teba program DofE rozvinul?
Povedal by som, že sebadisciplínu, najmä v Športe a v Dobrovoľníctve. Vedel som, že mojím cieľom je všetko dokončiť tak som išiel ďalej, hoci sa mi niekedy nechcelo.
Aký je tvoj najintenzívnejší zážitok z tejto DofE cesty?
Asi keď som pri astrofotografii nafotil Jupiter a videl finálnu snímku. Bol som veľmi prekvapený z detailnosti fotiek. Druhý úžasný zážitok bol, keď som fotil kométu, lebo som ju videl prvýkrát v živote. Je to veľmi zvláštny pocit, pozorovať niečo také, keď viem, že kométu som videl na vlastné oči, a ďalší ľudia ju budú môcť vidieť až o desaťtisíc rokov. Veľkým zážitkom bola pre mňa Expedícia, kde som zažil veľmi veľa. Nebolo to pre mňa fyzicky náročné, lebo som zvyknutý chodiť na stanovačky a turistiku. Bolo super, že som Expedíciu mohol zažiť s kamarátmi. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď sa mi dopiekla špekačka a mohol som sa do nej konečne zahryznúť.
Pripravilo ťa DofE na budúcnosť?
Do značnej miery áno, hlavne v astrofotografii, lebo som sa naučil rôzne pojmy. Zdokonalil som sa aj v astronómii, keďže som v tejto komunite. Vďaka DofE som získal sebavedomie a aj nové informácie na to, aby som sa nebál komunikovať s ostatnými a zapájal sa do ich debát. Predtým som len počúval a často nemal odvahu pridať sa do rozhovorov.
Vidíš svoju budúcnosť v astronómii?
Rozhodne áno, aj vďaka DofE som si istý, že sa aj naďalej budem realizovať v oblasti astonómie.
Kto ti pomáhal a motivoval ťa počas DofE dobrodružstva?
Chcel by som poďakovať mojim rodičom za ich podporu a za ich neustály záujem. Vždy sa zaujímali, ako mi to ide. Vďaka patrí aj mojej pani profesorke Andrei Matušíkovej-Badovej a Kláre Deák, za ich podporu a motiváciu, aby sme pokračovali v aktivitách a nevzdávali sa. Taktiež by som spomenul moju mentorku v astrofotografii, od ktorej som sa veľmi veľa naučil.
Akým výzvam si čelil počas programu?
Najväčšou výzvou bolo asi počasie, ktoré ma pri všetkom obmedzovalo. Keď som zbieral odpadky, musel som sa brodiť v blate. Pri Športe boli nepríjemné veľmi vysoké teploty, lebo som končil svoj cieľ v júni a chodil som behávať okolo obeda. V astrofotografii mi častokrát oblačné počasie neprialo. Občas som bojoval aj s mojou vlastnou lenivosťou.
Cítiš, že si sa vďaka DofE zmenil ?
Určite áno, vďaka DofE som si zlepšil kondíciu a v oblasti astronómie som rozšíril svoje vedomosti a urobil pokroky.
Čo ťa najviac baví na astronómii?
Páči sa mi len tak pozerať na hviezdy a nočnú oblohu. Rád sa zúčastňujem rôznych súťaží a táborov. Mám okolo seba partiu ľudí, ktorých baví pozerať sa na oblohu rovnako ako mňa. Veľmi sa mi páči výrok: „Dobrí ľudia v noci spia, skvelí si vytvárajú spomienky.“
Čo by si poradil niekomu, kto ešte len rozmýšľa, či sa má zapojiť do programu DofE?
Povedal by som mu, nech to vyskúša, určite mu to niečo dá. Určite ho program zlepší v rôznych oblastiach a zíde sa mu takáto skúsenosť aj v budúcnosti. Keď sa zapojí, otvorí sa mu nová kapitola života.