Musíme veriť v mladých ľudí

Andrea Ballová je učiteľka telesnej výchovy a nemčiny na Piaristickej spojenej škole sv. Jozefa Kalazanského v Nitre. Zároveň je zanietenou DofE Koordinátorkou, ktorá našla svoju vášeň v mimoškolskej práci s deťmi.

Prečo si sa rozhodla zapojiť do DofE? 

Prvýkrát som sa o DofE dozvedela pred piatimi rokmi. Keď som zistila, že je to rozvojový program pre mladých s expedíciami, vedela som, že je to pre mňa.  Mám veľmi rada mimoškolskú prácu s mladými ľuďmi. Je to príležitosť, ako ich spoznať z inej stránky. Deti sú úplne iné v laviciach alebo v triedach a mimo nich. Keď som hľadala zamestnanie cielene som hľadala školu, kde by ma prijali a kde by chceli, aby som sa venovala DofE. V súčasnosti som Koordinátorka a mám na starosti všetko ohľadom DofE na našej škole.

Ako podľa teba pomáha DofE v rozvoji mládeže?

Mám pocit, že dnešné deti často dostanú všetko na tanieri. Žiaci, ktorí sa zapoja do DofE, sa musia zamyslieť, spraviť prvý krok a prihlásiť sa. Zároveň sami musia prísť na to, v čom sa chcú rozvíjať. Niektoré deti si nastavujú ciele prvoplánovo. Preto je dôležité, aby sme my pedagógovia vedeli s nimi komunikovať, dávať im spätnú väzbu. Nasmerovali ich tak, aby ich ciele boli prospešné aj pre spoločnosť. DofE sa mi páči preto, lebo deti sa musia nad sebou zamýšľať, naučiť sa vlastný manažment. Jednoducho, do DofE sa musia prihlásiť úplne sami, zorganizovať si čas a vytrvať.

Prečo ťa program zaujal?

Páči sa mi, že DofE nie je o skratkách, deti povzbudzujeme a spoločne s nimi hľadáme, čo ich baví. Lebo pokiaľ im ich ciele nebudú dávať zmysel, program neukončia.

Máš konkrétne príklady Dofáčiek či Dofákov na ktoré si obzvlášť hrdá? 

Som hrdá na to, že s mojou pomocou mnohí študenti DofE dokončili. V DofE je aj moja dcéra, ktorá sa naučila hrať na basgitaru. Chcú s kamarátkami založiť kapelu. Naši chalani si často dávajú za cieľ varenie alebo pečenie, fotia si jedlá a dávajú do zápiskov recepty. Jeden z našich Dofákov mal za cieľ odbehnúť polmaratón. Dievčatá mali ako Dobrovoľníctvo vedenie spevokolu mladších detí. Naučili ich pesničky na prvé sväté prijímanie. Viedli ich aj hudobne na klavíri a basgitare. Detičky veľmi ocenili, že sa im venovali staršie dievčatá.

Ako DofE rozvíja teba ako človeka? 

Cvičím si najmä trpezlivosť, ako dať deťom čas, kým nájdu svoj smer. Zároveň je to pre mňa výzva, aby som si aj ja vedela zorganizovať vlastný čas, školenia, prípravy na expedíciu. Hoci som na tom organizačne veľmi dobre, DofE je ako nadstavba manažmentu.

Keby si robila DofE, akým aktivitám by si sa venovala? 

Tento rok som si tiež stanovila ciele. V rámci rozvoja Talentu som si stanovila zlepšiť sa v angličtine. V Športe som si dala cieľ odbehnúť dvadsať kilometrov. Keby som mala viac času, venovala by som sa Dobrovoľníctvu v útulkoch pre psíkov. V súčasnosti sa venujem najmä deťom, aby mali čo najviac spontánneho pohybu a aby boli na tom zdravotne čo najlepšie.

Čomu sa okrem DofE venuješ v rámci svojich mimoškolských aktivít? 

Venujem sa malým deťom v Akadémii Mateja Tótha. Robím kondičné tréningy pre krasokorčuliarky, dospelých a zároveň bežecké tréningy. Popri tom sa rada hýbem aj ja sama.

Ako vnímaš súčasnú mladú generáciu a jej budúcnosť? 

Často máme na hodinách nemčiny témy o budúcnosti. Nedávno mi z celej triedy len dvaja žiaci povedali, že by ostali žiť na Slovensku. To je smutné. Ja mám tri deti. Syn žije na Islande, jedna z dcér odchádza študovať do Olomouca a tretia mi povedala, že tiež nechce ostať v tejto krajine. Deti utekajú, ale zároveň sú jediní, kto môže Slovensko zachrániť. Je to v ich rukách. 

Ako DofE vplýva na tvoj vzťah so žiakmi? 

Určite veľmi pozitívne. Mám s nimi kamarátske vzťahy. Cez cvičné expedície, kde sme spolu 24 hodín, máme možnosť sa porozprávať. Vnímam ich rôzne stránky a oni ma majú možnosť spoznať inak ako len učiteľku za katedrou. Naše vzťahy sú vďaka DofE omnoho lepšie.

V čom pripravuje DofE deti do budúcnosti?

Dofáci sa perfektne naučia manažovať si život, vedia vytrvať a dokončiť veci, naučia sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, o tom sú najmä expedície. Zlepšia sa v medziľudských vzťahoch a naučia sa vychádzať s rôznymi ľuďmi, nielen s kamarátmi.

Odkázala by si niečo na záver? 

Musíme veriť v mladých ľudí. Musíme veriť, že budúcnosť bude lepšia. Musíme pracovať s mladými ľuďmi, rozvíjať ich silné stránky, podporovať ich a veriť v nich. Musia si uvedomiť, že raz preberú zodpovednosť a niektorí z nich budú aj riadiť tento štát.