Snažím sa byť pre Dofáčky a Dofákov sprievodcom. Nie tým, kto určuje smer

Vaša škola je zapojená do DofE už deväť rokov. Ako u vás v súčasnosti program prebieha?

S myšlienkou pridať sa do DofE prišla moja kolegyňa, od ktorej som neskôr symbolicky prevzal štafetu a pokračujem v nej dodnes. Hoci sme menšia škola, každoročne máme zapojených od päť do päťnásť účastníkov programu DofE.

Myšlienkou DofE je rozvoj mladých ľudí v rôznych oblastiach. Čím si ťa tento prístup získal a prečo si sa rozhodol stať jeho súčasťou?

Myšlienka programu ma oslovila hneď na začiatku. Páčilo sa mi, že DofE otvára brány školy a dáva žiakom novú perspektívu. Žiaci si sami zvolia, čomu sa chcú venovať. Dofe ich učí sebadôvere  vo vlastné schopnosti. Podľa mňa je tento program výnimočný tým, že kladie dôraz na všestrannosť, od oblasti Športu, ktorá rozvíja pohybové schopnosti, cez oblasť Talentu, ktorá podporuje rozvoj zručností a intelektuálne vzdelávanie, až po individuálny osobnostný rast. Navyše, pri DofE Dobrodružných Expedíciách je silne prítomný prvok tímovej spolupráce, čo je nesmierne dôležité.

Ako ťa DofE rozvíja ako Vedúceho? V čom osobne pociťuješ posun za roky tvojho pôsobenia v programe?

Počas rokov mojej DofE cesty sa vo mne zbierajú rôzne zážitky, ktoré postupne skladajú mozaiku aj môjho vlastného rozvoja. Každý rok prináša nové výzvy, nové príbehy, nové pohľady. Práve vďaka tomu sa učím a rastiem aj ja.

Pamätáš si konkrétny príbeh Dofáka alebo Dofáčky, ktorý ťa osobne oslovil alebo zanechal v tebe silný dojem?

Každý príbeh je jedinečný a má najväčší význam pre toho, kto ho zažil. Ale spomeniem si na jeden, ktorý mi naozaj utkvel v pamäti. Keď začal vojnový konflikt na Ukrajine, jedna z našich zlatých Dofáčok, Kristína Farkašová, sa v rámci rezidenčného projektu rozhodla pomáhať ako Dobrovoľníčka na východnej hranici. Pomáhala ľuďom utekajúcim pred vojnou. Tento príbeh ma oslovil , pretože som si na začiatku svojho pôsobenia v DofE nevedel predstaviť, že školský program môže mať dosah až do tak vážnej spoločenskej situácie a zároveň v ňom nájsť svoje miesto.

Aký ste na škole DofE tím?

Momentálne v rámci nášho DofE tímu pôsobím sám, keďže môj kolega je na rodičovskej dovolenke. Mám však externých spolupracovníkov mimo školy. Výrazne pomáhajú najmä s Expedíciami. V prípade, že mám väčší počet účastníkov a účastníčok, rozdelíme si sprevádzanie, aby mala každá skupina potrebnú podporu.

Ako DofE Vedúci tráviš s Dofáčkami a Dofákmi veľa času aj mimo vyučovania. Ako sa tento spoločný čas premieta do vašich vzťahov?

Každý účastník je iný, a preto aj každý žiak vstupuje do programu s inými očakávaniami. Mojou snahou je, aby si všetci odniesli najmä skúsenosť, že sú schopní urobiť niečo mimo svojej komfortnej zóny a že dokážu samostatne rozhodovať o svojich cieľoch a aktivitách.

Jedným z hlavných pilierov DofE, ktorý u nás veľmi zdôrazňujem, je sloboda výberu. Mladí ľudia či si sami určujú svoje ciele, sami si vyberajú miesto Expedície aj to, čo na nej budú robiť. Tento priestor na samostatné rozhodovanie je veľmi cenný. Snažím sa, aby ma nevnímali ako niekoho, kto im hovorí, čo majú robiť, ale ako sprievodcu, ktorý im pomáha správne sa rozhodnúť a dotiahnuť ich  aktivity do úspešného konca.

Mnohí mladí ľudia si prejdú počas svojej DofE cesty vývojom. Ako vnímaš vplyv DofE na osobnostný rozvoj svojich študentiek a študentov?

Vnímam, že študenti zapojení do DofE sú vo všeobecnosti samostatnejší a cieľavedomejší. Neviem presne povedať, či je to dôvod, prečo do DofE vstúpili, alebo výsledok samotnej účasti v programe. Pravdepodobne ide o kombináciu oboch. V každom prípade však vidím, že mladí ľudia, ktorí absolvujú DofE, sú vo svojom prístupe zrelší, viac si stoja za svojimi rozhodnutiami a vedia lepšie plánovať a napĺňať svoje ciele.

Aká je tvoja osobná skúsenosť s Dobrodružnými expedíciami? V čom podľa teba rozvíjajú Dofáčky a Dofákov a ako ovplyvnili teba samotného?

Mňa osobne Expedície vždy veľmi prekvapia. Z môjho pohľadu na nich vzniká priestor zistiť, v čom všetkom majú Dofáčky a Dofáci ešte medzery. Je to proces učenia sa na oboch stranách, nielen pre nich, ale aj pre mňa. Moja skúsenosť je, že Dofáčky a Dofáci sa majú veľa čo učiť a rovnako to vnímam aj u seba, či už pri samotnej príprave, alebo počas Expedície. Aj pre mňa sú tieto zistenia rozvojová skúsenosť, ktorá ma posúva vpred.

Ďalej sa podľa mňa žiaci či rozvíjajú najmä tým, že sa cez vlastnú skúsenosť učia, čo všetko treba zabezpečiť, aby spoločná výprava fungovala, aby sa skupina bezpečne dostala z bodu A do bodu B. Mnohí až počas Expedície zistia, čo všetko je potrebné zvládnuť, a že to nie je také jednoduché, keď je rozhodovanie len na ich pleciach. Expedícia si vyžaduje plánovanie, samostatnosť a spoluprácu. Práve toto zistenie vnímam ako jednu z výziev pre študentov počas posledných rokov.

Učíš slovenský a anglický jazyk. Ako sa ti pracuje s mladými ľuďmi aká je podľa teba generácia, ktorú v súčasnosti vzdelávaš?

Hľadáme si k sebe cestu. Snažíme sa premostiť generačné rozdiely  a zladiť rôzne pohľady. Stále vnímam, že moje povolanie má zmysel a navzájom si so študentmi vymieňame skúsenosti a názory na svet. My, staršia generácia, máme stále čo odovzdať mladším a verím, že zatiaľ máme možnosť ich proces učenia pozitívne ovplyvniť a do určitej miery aj urýchliť. Myslím si však, že v budúcnosti sa profesia učiteľa a fungovanie škôl budú do istej miery meniť a prispôsobovať dobe.

Vnímaš, že program DofE môže byť prínosom aj pre učiteľov a pracovníkov s mládežou?

Určite áno. Osobne pociťujem silnú podporu od ľudí pracujúcich pre DofE, či už ide o informačné materiály, konzultácie, školenia alebo samotný prístup. Celkovo vnímam program ako veľmi užitočný, nielen pre mladých ľudí, ale aj pre nás učiteľov.