Vďaka DofE som túžil byť kreatívnejší

Akým aktivitám si sa v DofE venoval?

Do programu DofE som sa zapojil hlavne vďaka bratrancovi a pani učiteľke na strednej škole, ktorá ma do toho „zatiahla“. Každopádne, bolo to skvelé rozhodnutie – mám rád výzvy, a preto som do toho šiel. Najväčšou výzvou pre mňa bola Expedícia. Nepamätám si presne, koľko kilometrov sme prešli, ale viem, že sme to museli absolvovať dvakrát, čo pre mňa bolo fyzicky najnáročnejšie. Čo sa týka ostatných aktivít, tie boli tiež skvelé – vďaka DofE som zorganizoval svoju prvú maliarsku výstavu v kultúrnom dome v Senci, kde som chodil na strednú školu.   Práve tento úspech ma motivoval pracovať na sebe ešte viac.

V rámci Dobrovoľníctva som chodil venčiť psíkov do útulku, pretože mám rád zvieratá a táto aktivita mi prišla najvhodnejšia. V oblasti Športu som sa venoval jóge. Som aktívny športovec – kedysi som hrával tenis, dnes už väčšinou chodím do fitka, keďže kvôli práci nestíham. No jóge sa venujem dodnes, je to pre mňa výborný spôsob, ako začať deň.

Čo si sa vďaka DofE naučil?

Vďaka DofE som túžil byť kreatívnejší. Bez tohto programu by som si ako 17-ročný sám výstavu nezorganizoval. DofE mi poskytlo príležitosť a zároveň výzvu, že ak chcem program dokončiť, musím svoju výstavu dotiahnuť do konca. Navyše, moja Vedúca bola zároveň moja učiteľka nemčiny, z ktorej som maturoval, takže som si nemohol dovoliť program nedokončiť (smiech).

V programe DofE si dosiahol bronzovú úroveň. Nechcel si pokračovať ďalej?

Chcel som pokračovať, ale DofE som robil v poslednom ročníku na strednej škole a potom som nastúpil na vysokú školu. Boli sme prvá vlna, ktorá program na našej škole skúšala, takže som bol medzi prvými účastníkmi aj absolventmi. Neskôr program DofE narástol. Na vysokej škole som sa už DofE nevenoval a navyše potom začala pandémia. Išiel som na Erasmus do Nemecka, ale kvôli covidu som sa musel vrátiť. Následne som odišiel do Prahy.

Kam zo Senca viedli tvoje kroky? Kde v súčasnosti pôsobíš? 

Študoval som v Stuttgarte na Hochschule der Medien, čo je vysoká škola zameraná na médiá. Keď začal covid, vrátil som sa na Slovensko, kde som strávil rok. Potom som nastúpil na magisterské štúdium v Prahe, kde som zostal až doteraz. Minulý rok som ukončil štúdium.

Si aktívny na sociálnych sieťach, je to niečo, čomu sa primárne venuješ?

Pracujem ako freelancer, čo znamená, že mám rôznych klientov, pre ktorých tvorím a strihám videá. Primárne sa však venujem influencerstvu a tvorbe obsahu (content creation), najmä videí, a popritom robím aj modeling. Na konci tohto roka budem vydávať svoju druhú knihu. Bude to próza doplnená o moje kresby. Prvý raz som sa pokúsil publikovať na vysokej škole. Bol to univerzitný projekt k mojej diplomovej práci. Porovnával som predaj svojej tvorby prostredníctvom vlastných sociálnych sietí s predajom v rámci kampane pre klienta. Z tohto porovnania som potom robil výstupy. Tentokrát však vydávam svoju prvú, skutočnú knihu – prózu.

Naďalej sa venuješ maľbe, ktorej si sa venoval aj v rámci DofE?

Áno, určite. Okrem písania aj maľujem obrazy a rád by som zorganizoval svoju druhú vernisáž. Prvá vernisáž bola v rámci DofE, druhá bude spojená s vydaním mojej knihy. Plánujem zorganizovať väčšie podujatie v Prahe.

Prajem veľa šťastia. Akej technike sa v maľbe venuješ? Napríklad v pripravovanej knihe?

Jedno z diel som vytvoril tak, že som vytlačený text polieval kávou, dokresľoval ceruzkou lineárne objekty a následne som ho naskenoval do digitálnej podoby. Čo sa týka maľby, počas DofE som bol ovplyvnený surrealizmom, dadaizmom a kubizmom – používal som abnormálne tvary, množstvo farieb a veľa geometrie. Teraz sa viac hrám s textúrami – modelujem z hliny alebo modelovacej hmoty, ktoré lepím na plátno, a potom pridávam krémové tóny. 

Čo je tvojou inšpiráciou? Akým témam sa v rámci svojej tvorby venuješ?

V prvej knihe som sa venoval obdobiu mojich tínedžerských rokov – ako som vtedy vnímal svet, vzťahy a vlastné skúsenosti. V druhej knihe sa zameriam na sebarozvoj a toxické vzťahy, pretože sa pohybujem v prostredí, kde sú tieto témy rôzne chápané. Spoločnosť môže byť miestami toxická, moja kniha reflektuje jej vplyv a prežívanie jednotlivca. Ide o rovnováhu medzi pozitívnymi a negatívnymi aspektmi života – ako som vnímal realitu v rôznych obdobiach.

Čo pre teba znamená písanie? Je takáto realizácia pre teba forma terapie?

Určite je písanie pre mňa terapiou. V budúcnosti plánujem vydať viac kníh, ktoré budú dejové. Mojim cieľom je kontinuálne publikovať svoju tvorbu. Bude oficiálne publikovaná a distribuovaná do kníhkupectiev.

Ako vnímaš prácu influencera? Aká je súčasná generácia tvojich sledovateľov a ako sa ti darí pre nich tvoriť zaujímavý obsah?

Na internete som aktívny od detstva. Ako mladý som spravoval meme stránky na Facebooku. Keď som žil v Nemecku, okolo roku 2019 som začal tvoriť videá. Spočiatku som natáčal po anglicky, no neskôr som prešiel do slovenčiny, pretože som si uvedomil, že ak sa tým chcem raz živiť, potrebujem si vybudovať domáce publikum.

Tvorím lifestylové videá a storytime. Ľudia ma poznajú najmä vďaka môjmu humoru a prejavu, no do svojich videí začleňujem aj módu a make-up, pretože k týmto témam inklinujem celý život. Vďaka tomu, že som si vybudoval sebavedomie a lepší vzťah k sebe samému, svoje záujmy otvorene zdieľam.

Moje publikum tvoria najmä ľudia z generácie Z, vo veku približne 15 až 30 rokov, čiže približne vek Dofáčiek a Dofákov.

Čím ťa práca content creatora napĺňa, čo ťa inšpiruje?

Na internete som začal tráviť čas už ako mladý, pretože som nemal veľa kamarátov a prešiel som si šikanovaním. Internet sa stal mojou bezpečnou zónou, kde som mohol byť kreatívny. Vďaka memečkám, ktoré som tvoril, som dostával pozitívnu spätnú väzbu od sledovateľov, čo ma motivovalo pokračovať.

Moja súčasná tvorba ma baví. Ako som už spomenul, pôsobiť aktívne na internete je dlhodobo súčasťou môjho života. Rád robím ľuďom radosť – keď sa niekto zasmeje na mojom videu, mám z toho skvelý pocit. Dnes je už skoro každý na internete, no kedysi to tak nebolo. V minulosti sme boli považovaní za asociálov, ktorí sa ukrývali – a ja som bol jedným z nich. Teraz som vďačný, že sa tomu môžem venovať naplno a dokonca sa tým posledné dva roky živím.

Práca influencera je časovo náročná. Mnoho ľudí si myslí, že influenceri nič nerobia. Nemám pevný pracovný harmonogram, takže často pracujem aj večer. Je to iný životný cyklus – pracovné cesty, fotenia, rozhovory, večerné eventy – na ktorý som si musel zvyknúť. Sú obdobia, keď mám voľnejšie, ale niekedy sa nezastavím ani cez víkendy. Som za to však vďačný. Hoci mi táto práca prináša i nevýhody, najmä čo sa týka súkromia, ponúka mi zároveň veľa výhod a za to som vďačný.

V tejto práci môžem byť kreatívny, sám si určujem, kedy a čo budem robiť. Pre mňa, ako kreatívneho človeka, je to oveľa lepšie ako práca v korporáte.

Ako vnímaš súčasnú mladú generáciu?

Som si vedomý, že prejav mladej generácie môže byť kontroverznou témou pre niektorých skôr narodených ľudí. Ich prístup k autoritám, či ochota ísť do konfrontácie môže vyvolávať rozporuplné reakcie. Ja som však vždy patril k tým, ktorí sa konfrontácie nebáli a rád otváram diskusie. Páči sa mi, že mladá generácia na celom svete sa nebojí experimentovať, otvárať tabuizované témy a nemá strach byť iná. Keď som vyrastal, ja som mal strach byť iný. Teraz som už otvorenejší a viac sám sebou.

Prečo si sa rozhodol ísť do Prahy? Rozmýšľaš nad tým, že by si sa niekedy na Slovensko vrátil?

Do Prahy som odišiel kvôli štúdiu. Navyše Bratislava sa mi zdala príliš malá, najmä keď som vyrastal v neďalekom Senci. Slovensko mám rád, Slováci sú milí ľudia, aj keď záleží na tom, kde ste a s kým sa rozprávate. Na sociálnych sieťach denne zažívam nenávisť, ale už si z toho nič nerobím. Viem, že človek, ktorý šíri nenávisť, asi nie je šťastný.

V Prahe sa cítim vítaný a nepripadám si tu ako cudzinec. Poznám aj ľudí, ktorí sa ťahajú viac na západ, ale mne zatiaľ stačí Praha. Poskytuje mi pocit domova aj multikultúrny nádych. A vlakom je to stále blízko k rodine.